El guaraní representa una de las lenguas originarias más habladas en Sudamérica, especialmente en Paraguay donde posee estatus de idioma oficial junto al español. La capacidad de expresarse con elocuencia en guaraní abre puertas a conexiones culturales profundas y permite mantener viva una tradición lingüística ancestral.
Los discursos en guaraní contienen una riqueza expresiva única que transmite emociones y conceptos desde una perspectiva cultural diferente. A continuación encontrarás cinco ejemplos que te ayudarán a entender la estructura y el tono de los discursos tradicionales en este hermoso idioma.
Ejemplos de discursos corto en guarani
Estos ejemplos muestran diferentes estilos de discursos en guaraní para diversas ocasiones.
Discurso 1: Ñe’ẽ Mborayhu rehegua (Discurso sobre el amor)
Aguyje asẽ ko’ára pyahu ñanderetãme. Oime ñande apytépe heta mba’e porã ñamomorãva’erã, ha iñambuéva ñañeha’ãva’erã ñamoporãve hag̃ua. Upéicha avei ñande rekove, heta mba’e iporã ha ambue katu ñañeha’ãva’erã ñamoambue. Ko’ág̃a ñañombyaty ñañe’ẽ hag̃ua mborayhu rehegua.
Ñande rekoha ombo’e ñandéve mborayhu ha ñemboaje. Mitãrusu ha mitãkuña oñemoarandu va’erã ko’ã mba’e. Ñanderechápe opavavépe ñamboaje va’erã. Ndaikatúi jaiko ñañorairõvo ha ñañemyrõvo. Ñande yvy ha’e peteĩ tenda marangatu, ñaneramoĩ kuéra oheja va’ekue ñandéve ñañangareko hag̃ua hesé.
Mborayhu ikatúta oguahẽ oimeraẽva hógape. Mayma tapicha oguerekova’erã py’a porã oimeraẽva oikoha rupi. Ñande mayma ñaikotevẽ jakyhyje’ỹ hag̃ua jaiko porãve. Pe mborayhu ha’e peteĩ mba’e ndajahecháiva avave rovái, ha katu jaiko kuaáta hendivé jaikuaa porãvévo ñande rekoha.
Ñane retã oikotevẽ tapichakuéra ohayhúva oñondive. Kóva ha’e ñande reko ñande ramoĩ kuéra oikuaáva ymave guive. Nde rekoporã ombohapéramo nde rapicha kuérape, upéva ha’e peteĩ mborayhu jeguereko añetegua. Eñeha’ã meme erekombo’e hag̃ua rekoporã nderapicha kuérape.
Ñane ñe’ẽ guarani rupive ñamoingove porãve mayma ñande rekoha. Jaiporu ára ha ára ñane ñe’ẽ ñañemongetávo, ñañembo’évo térã ñañembysaraívo. Guarani ha’e ñande py’a ñe’ẽ, ha upéva ndojeheja mo’ãi okañy. Jaikuaa porãke ñambo’e ñane mitãnguérape ñande rekotee, oikuaa hag̃ua hikuái moõguipa ou ha moõpa ohóta.
Ñamboguata jey ñane retã reko tee, ñande reko ypykue, ñane ñe’ẽ ha ñande reko marangatu. Upéva rupi ñamoheñói porãve ñande retã renonderã, opavavépe g̃uarã. Ñane ñe’ẽ ha’éramo peteĩ mba’e porã ñandéve g̃uarã, péicha avei ñanderekove oĩvéramo herakuãporã ha hembiapo porãva.
Momorã ñaikuaáva oĩvéramo mborayhu, upéva ha’éramo peteĩ mba’e porã ñandéve g̃uarã. Eñeha’ãke nde rekoporã rupive rehechauka mborayhu teete. Ndajahecháiramo jepe, mborayhu oĩ oimeraẽva tendápe. Aipotáke peẽ opavave pehóvo ko’águi, peguata porã mborayhu rape rupi.
Ágã jajuaju oñondive ha jahechuka ñande reko porã opavavépe. Ñande rekoha ha’e peteĩ jeguaka porã, mayma ñane retã rehe. Jahechaukáke ñande mborayhu ha ñande jeroviaha oñondive. Upéicha ñamoheñoíta peteĩ tekoha, opavavépe g̃uarã.
— FIN DEL DISCURSO —
Comentario: Este discurso transmite la importancia del amor y respeto en la comunidad guaraní. Resalta los valores tradicionales y la importancia de mantener viva la lengua como parte de la identidad cultural. Ideal para celebraciones comunitarias, reuniones familiares o eventos culturales que buscan fortalecer los lazos sociales.
Discurso 2: Mbo’ehára Ára (Día del Maestro)
Aguyjevéte opavavépe oĩva ko’ápe, ha mba’éichapa peiko. Ko’ára iñespeciálva oúvo jahechakuaa mbo’eharakuéra rembiapo. Umi oporombo’éva omba’apóva ñane mitãnguéra ndive ha ombo’éva chupekuéra. Ymave guive ja’e “mbo’ehára ha’e peteĩ tembiapo marangatu”, péva ha’e añetegua.
Mbo’ehára ndaha’éi peteĩ tapicha omba’apónteva, ha’e peteĩ tembiguái omba’apóva ñane retã renonderã. Ombohapéva ñane mitã ha mitãrusukuérape. Ojapyhýva ipópe peteĩ tekoha oñeha’ãva omoheñói hag̃ua tekove pyahukuéra, oikuaáva mba’épa ha’e iporãva ha mba’épa ha’e ivaíva. Péicha, mbo’eharakuéra ha’e ñane retã renonderã motenondehára.
Ko’ára ñamboaje mbo’eharakuérape, oĩva ko ñane retã tuichakue javeve. Heta mbo’ehára omba’apo meme ohepyme’ẽ’ỹre. Umi tape oguata hatã porã hag̃ua ombo’e porã ñane mitãnguérape. Mbo’ehára ára javeve, jajesareko porã umi oporombo’éva rehe ha ñamomba’e guasu chupekuéra hembiapoguasu rehe.
Mbo’ehára oiporavo ko tembiapo ohayhu rupi oporombo’e. Heta jeýpe noñehepyme’ẽ porãi chupekuéra ha upéicharamo jepe, oñeha’ã meme omba’apo porã. Ñanemandu’áke umi mbo’ehára rehe oĩva ñane retã rembe’ýpe, táva michĩvape ha umi hendápe hasy mba’e ohóva. Pépe avei oĩ mbo’ehára omba’apóva oñondive ñane mitãnguéra ha ñane retã renonderã.
Mbo’ehára ha’e ñande ypykue jeguaka. Ha’ekuéra ombo’e ñandéve ñande ypykue reko. Ha’ekuéra ombo’e ñandéve jaiko porã hag̃ua. Ñanemandu’áke oimeraẽva mbo’ehára rehe oporombo’e va’ekue ñandéve. Jaikuaa porã chupekuéra hembiapo porã rehe, ha ñamomba’eguasu tembiapo marangatu ojapóva.
Mbo’ehára omoherakuãva ñane ñe’ẽ guaraní ha’e tembiguái marangatu ñane retãme. Oñeha’ãva ñane ñe’ẽ ani hag̃ua okañy. Oporombo’e ha ombo’e hag̃ua oñeha’ã ombotuicha ñande reko. Mbo’ehára upéicha ojapo va’erã, ani hag̃ua ñane mitãnguéra hesarái ñande rekoguasúgui.
Mbo’ehára ombo’e kuaáva porã mokõi ñe’ẽme ha’e peteĩ tembiguái tuicha mba’éva ñande retãme. Jareko va’erã ñande py’ápe umi mbo’ehára omba’apóva tetã rembe’ýpe. Ha’ekuéra ojapo peteĩ tembiapo hasyetéva. Umi mbo’ehára nomba’aposéiramo, ndaikatumo’ãi ñande retã oguata tenonde.
Mbo’ehára ha’e peteĩ tembiapo ojereroviaha. Tapicha ojehechakuaáva oimeraẽva távape térã tetãme. Upévare, jahechauka va’erã ñande aguyje ha ñemboaje chupekuéra. Heta jey umi mbo’ehára ha’e peteĩ túva ha sy oimeraẽva mitãme g̃uarã. Ha’ekuéra oñangareko hesekuéra okakuaa porã hag̃ua.
Ko árape ñamomaitei ha rohechakuaa opaite mbo’eharakuéra rembiapo. Aguyjevéte pene rembiapo porã rehe ha peporombo’e porã haguére. Ko ñane retã iporãvéta pende rembiapo porã rupive. Peẽ pejapo ñane retã opu’ã porã ha oiko porã hag̃ua ára ha ára. Aguyjevéte opavavépe.
Mbo’ehára kuéra omoheñói ñande py’ápe kuaapy, ha omongakuaa ñande akãme arandu. Ha’ekuéra ndive ñamboguapy va’ekue ñane mitãróguiete, ha upéva ndajahejái araka’eve. Ko’ápe ja’e va’erã “aguyjevéte” opaite mbo’eharakuérape oîvéva koág̃a ha umi ndoikovéimava. Jajerovia hendive ha jahechakuaa tembiapo porã ojapóva ha ojapóva’ekue.
— FIN DEL DISCURSO —
Comentario: Este discurso conmemorativo destaca la labor de los maestros, especialmente aquellos que enseñan en guaraní. Reconoce el sacrificio y dedicación de los educadores, enfatizando su papel fundamental en la preservación cultural y la formación de nuevas generaciones. Apropiado para celebraciones del Día del Maestro, ceremonias de reconocimiento educativo o graduaciones escolares.
Discurso 3: Aranduka Ára (Día del Libro)
Ko’ára jajotopa ikatúva jañemongeta aranduka rehe. Aranduka ha’e peteĩ mba’e tuicha mba’éva ñande rekovépe. Heta mba’e ñaikuaa rupi aranduka rupive. Upéva rupi, tekotevẽ jaikuaauka mayma tapicha upe aranduka ojapo porãha hesekuéra. Nde aranduka rehaívo térã remoñe’ẽvo, reikuaáma mba’éichapa ndéve oĩ aranduka aravo.
Aranduka rupive ñane akã ha ñande apytu’ũ oñemoarandu. Mitã’i ha mitãrusu oñepyrũva omoñe’ẽ aranduka oguereko va’erã akã porã. Oimeraẽva aranduka omoñe’ẽva nde akã ha nde py’a omyandy ha oguereko vy’a. Aranduka ndaha’éi peteĩ mba’e rei, ha’e peteĩ mba’e ñanemboarakuaáva. Oimeraẽva mba’e reikuaaséva, reike va’erã peteĩ arandukápe.
Guaraní ñe’ẽme oĩ avei heta aranduka iporãva. Ymave guive ñande reko ojehai arandukápe. Upéva rupive jaikuaa mba’éichapa ñande ramoĩ ha ñande jarýi kuéra oiko va’ekue. Iporã jaikuaa avei ñande reko guaranípe, ani hag̃ua ñaneresarái ñande ypykuéragui. Jahechakuaa va’erã ñande ypykue ha ñande reko tee.
Aranduka guaraníme ha’e tembiapo hasyva. Heta mba’e ñaikotevẽ jaikuaa jahai ñande ñe’ẽte rupi. Ani hag̃ua jaheja okañy ñande reko ha ñande ñe’ẽ. Upévare, jaipota oĩ hetave aranduka ojehaíva guaraníme. Péicha avei ñamoĩ peteĩ tape pyahu ñane ñe’ẽ renonderã.
Aranduka ohechaukáva ñande rekoha oipytyvõ ñande retã rayhupavépe. Péicha avei oĩ hetave tapicha oikuaáva mba’éichapa oiko va’ekue ymave guive. Oimeraẽva aranduka rehe ñamoñe’ẽva oguereko vy’a ha ojoaju ñande akã ha ñande py’a. Upéva rupive ñamoheñói tekove porã ñandejupe g̃uarã.
Jaipurúke ñande ñe’ẽ tee arandukaháicha. Ymave guive ñane ramõi ha ñane jarýi kuéra oñomongeta va’ekue ñane ñe’ẽ rupi. Upéva rupi añoite ikatukuaa ñañomongeta oñondive. Aranduka ha’e peteĩ tembiporu ikatúva oipytyvõ ñandéve ani hag̃ua ñaneresarái ñande rekógui.
Ñande akã ombokatupyry guarani ñe’ẽ, tekotevẽ avei ñamoñe’ẽ aranduka guaraníme. Pe mba’e ohechaukáva mba’éichapa ohasa araka’e umi karai ha kuñakarai ojeporavopyre ñane retãme. Tekotevẽ jaike ko rapépe ha ñanemanduva’erã ñande retã reko rehe. Aranduka ha’e peteĩ mba’e porã oporopytyvõva.
Ñaipota oĩ aranduka kuéra ombokatupyrýva tapicha kuérape ñane ñe’ẽme. Péicha avei jajerovia jeýta ñande rehe, ha jahechakuaa va’erã ñande ypykuérape. Kóva rupive jaikóta tekove porã. Ñambo’e porã ñane mitãnguérape ñande reko ha ñande arandu rehe. Aranduka ha’e umi mba’e porã jaiporukuaáva.
Aranduka ojehai térã oñemoñe’ẽvo guaraníme, upéva ha’e peteĩ mba’e tuicha mba’éva. Ñanemandu’áke ñande rehe ha ñande rekoha rehe. Péicha avei ñamoĩ tenonde ñande ñe’ẽ. Ñambotuichave ñande rekotee ha umi mba’e porã jareko va’ekue ymavegui. Aranduka guaraní rehe jaikuaa va’erã mba’éichapa oñemboaje va’ekue ñande ypykuéra.
Ko aranduka ára, ñañeha’ã jaikuaaporãve ñande rekoha. Jahechakuaa mayma tapichápe oñeha’ãva ohai guaraníme. Oñeha’ãva ani hag̃ua okañy ñande ñe’ẽ ha ñande rekotee. Upévare, jahechakuaa mba’éichapa oñembotuicha ñane ñe’ẽ ymave guive. Upévare, ñaipota opavave jajerovia jeýta ñande rehe.
Aranduka oñembohasávo téra ojehaívo guaraniñe’ẽme ha’e peteĩ tembiapopy tuicha mba’éva ñande retãme. Ndoikói va’erã oimeraẽva pytagua opa mba’e reípe, tekotevẽ mba’e ojejapóva oikuaa hag̃ua hikuái mayma mba’e. Upéicha ñamoheñói ñande retã renonderã ha ani hag̃ua ñande resarái ñande ypykuéragui. Aranduka ára ñañeha’ã opavave jaikuaaporãve ñande reko.
Ñande ára ohasáta ko aranduka ha tekove pyahu oúvo, omoñe’ẽ jeýta ñane ñe’ẽme. Ojapo va’erã oñemboheta aranduka guaraniñe’ẽme. Tekove pyahu oútava oikuaáta ha ohecharamóta mba’éichapa oiko araka’e. Upéicha avei ñamotenonde ñande reko ha ñande yvyporakuéra táva ha tetã tuichakue javeve. Ko aranduka arapyahu, jaikuaaporãvéke ñande rekoha ha ñande retã rehe.
Aguyjevéte opaite guive peẽme peĩva ko’ápe. Ko ñembyaty ha’e peteĩ mba’e tuicha mba’éva ñande rapicha kuérape g̃uarã. Péicha avei jaikuaáta mba’éichapa oĩ araka’e ñande retã reko. Ko’ára ha ára arapahapépe, tekotevẽ jajesareko porã ñande rehe ha mba’éichapa jaiko. Ñaikotevẽ jeýta aranduka kuéra ñane ñe’ẽme oñembohasáva térã ojehaíva.
Jaikuaáke ñande rapicha ojehechakuaáva térã umi oñemoaranduséva. Péicha avei ñaime va’erã oñondivepa. Ko ñembyaty ha mba’e porã ñaikotevẽ jaiko vy’ápe. Jaikuaáta mba’éichapa oñembohape ñande retã renonderã. Ha jaiko tenondeve opavavépe g̃uarã. Tovyaite opa tapicha oñeha’ãva ojapo ñande rekoha oikoporãve hag̃ua.
— FIN DEL DISCURSO —
Comentario: Este discurso celebra la importancia de los libros en guaraní y su papel fundamental en la preservación de la cultura. Enfatiza la necesidad de promover la lectura y escritura en guaraní para mantener viva la lengua y las tradiciones. Apropiado para eventos literarios, inauguraciones de bibliotecas, ferias del libro o actividades de promoción de la lengua guaraní en instituciones educativas.
Discurso 4: Avatity Arapyahu (Fiesta de la Cosecha de Maíz)
Aguyjevéte opavavépe oĩva ko’ápe. Ko’ára ñañembyatypa javy’a hag̃ua avatity arapyahúpe. Ymave guive ñande ypykuéra omboaje araka’e avatitýpe. Avati ha’e ñande rembi’u tee. Ñande ypykuéra he’i va’ekue avati ha’e ñande ramoĩ. Oguerekóva heta mba’e porã ñandéve g̃uarã. Upévare ko’ára jahechakuaa mba’éichapa ñaime javy’a hag̃ua avatity rupive.
Ñaime ári avatity arapyahúpe. Ko árape opa tapicha oikuaava’erã mba’éichapa ojehesa’ỹijo ñande remitỹngue. Ymave guive ñande ypykuéra oguereko araka’e peteĩ tekotee ha mba’éichapa ojejogua avatity. Avati ha’e ñande ypykuéra ryvatã. Pe ryvatã ha’e peteĩ mba’e iporãva. Oguerekóva mba’e porã ñane retã renonderã.
Avati oñotỹvo ha oñemba’apóvo hendive, upévare kuimba’e ha kuña oñeha’ã mbo’y ha ka’aru peve. Avatity ha’e ñande ypykuéra mba’e porã, péva omongaru va’ekue ñande retã ymave guive. Tekotevẽ ñañangareko avatitýre ha ani jakaru rei hese. Heta oĩ tapicha oguerekóva mba’e hasyeterei ha’ekuéra. Ñañangareko porã va’erã ñande yvy ha ñande remitỹngue rehe.
Ñane retãme oĩ peteĩ je’e “Avati ha’e ñande ryvatã marangatu”. Ko je’e ha’e añetegua, jaikuaáva mba’éichapa ojehayhu avati ñane retãme. Avati oñembohekoañete oimeraẽva tendápe ñande ypykuéra oikóva. Ñane ramoikuéra ha ñane jaryikuéra he’i va’ekue ñandéve avatity ñañangareko porã hag̃ua, upéicha ñande avei ñaikove porãta
Avatity ha’e oimeraẽva tapicha rembi’u ha avei peteĩ mba’e guaranikuéra omboajéva. Mayma tapicha oguerekova’erã vai vai tembi’u ko árape. Mba’evai jareko peteĩ mba’e avati oguerekóva, ha katu jakaru rei hese. Ñane retã opamba’e oguerekoporã rupi. Tekotevẽ ñañeha’ã oñondive jaikove porã hag̃ua. Ani ñañembyasy rei ojuehegui.
Guarani tavaygua he’i va’ekue “Avati oñotỹva oguereko tembi’u”. Upéva ha’érõ añetegua, peteĩ tapére ñaime va’erã oñondivepa. Ko árape jahechakuaáke opaite ichupe oñeha’ãva oĩ hag̃ua avatity ñande apytépe. Hendivénte, ñande ypykuéra oiko va’ekue ha upévare ikatu jajerovia ñande remitỹngue rehe.
Ñane retã javeve oñemboaje avatitýpe. Umi táva ha tetã michĩva ha tuicháva ñembyatýpe oñemomorã ko avatity. Péicha avei ñamyesakã ñande rapicha kuérape. Mayma tapicha oma’ẽva ñande rehe tahechakuaa ñande reko ha ñande jeguerovia. Ko’ág̃a ha tahechauka peteĩ teĩva mba’éichapa oguereko jeguerovia avatity rehe.
Ñane retã avatity oñeñotỹva opa mba’e renonderã. Ñaikotevẽ mayma tapicha oguereko heta avatity. Ñande ypykuéra he’i va’ekue “Avati ha’e ñande ryvatã, upévare ñañangareko va’erã hese”. Upéicha avei, ñaime va’erã oñondivepa jaiko porã hag̃ua ha jahechauka va’erã jajohayhuha. Mba’evépe ndaikatúi jajohayhu’ỹ ha jaiko porã’ỹ oñondive.
Guarani tavaygua he’i va’ekue avati ha’e tapichakuéra rembi’u tee. Ymave guive avati oĩ ñande ypykuéra apytépe. Ha’ekuéra ojapo va’ekue heta tembi’u avatígui. Jaikuaa porã va’erã avati ryvatã rehe. Upéva ha’érõ ñande rekovete ymavegui. Jakaru porã va’erã ha jahecha mba’éichapa ñañangareko porã ñande yvy rehe ha ñemitỹngue rehe.
Arapy oúvo, jajevy jeýta ñañembyaty avatity arapyahúpe. Jajesareko oñondive mba’éichapa jaiko. Ha jaikuaa porã va’erã ñandeveénteko oĩ ñande retã renonderã. Avati ha’e peteĩ jeguakáva ñane retãme. Ñaipota opavave oguereko avatity ha mba’e porã ojejapóva ichugui. Upéicharamo, ñamoherakuã ñande rekoha ha ñande ypykuéra rembiasakue.
Mayma tapicha oguerekova’erã avatity arapyahu vy’a ha tesãi. Oĩ heta mba’e ñambojuaju va’erã ñande rekoha ha ñande retã ahoja rupive. Péicha avei ñaime oñondivepa jaguata va’erã tenonde gotyo. Mba’evyrõ jajepyso va’erã yvate, ha jaikuaa porã ñande yvy ha umi mba’e iporãva oguerekóva ñandéve g̃uarã. Avatity ndaha’éi peteĩ ñemitỹngue reínte, ha’e ñande ypykuéra jeguaka marangatu.
Ymave guive ñande ramoĩkuéra ha ñande jaryikuéra oñangareko araka’e avatitýre. Ha’ekuéra oikuaa mboyve oñemitỹ va’erãha, mba’e árape oñemitỹne, mba’e pyhare, mba’e jasyguasu, mba’e jasype ha mba’e arýpe. Oikuaa porã avei mba’e mba’etépepa ojehayhu ñemitỹngue. Upévare, mayma tapicha oñeha’ãva oñangareko va’erã hese, upéicha avei ñamoheñói avatity iporãva oime gotyo.
Jaikuaa opaitégui mba’e ári ñaime. Ko ñande rekoha oguereko tembiapo mbarete. Péva ha’éramo peteĩ mba’e iporãva opavavépe g̃uarã. Mayma tapicha oha’arõva avatity, toiko porã pype. Peteĩ teĩ tapicha oñangarekóva avatitýre, ta oheja ñañangareko porã avei hese. Jaiko va’erã peteĩ rape oporopytyvõvape. Ha jaipytyvõ oñondive jaiko porã hag̃ua.
Opa mba’e oikóva ko’ápe ha’e añetegua, ndaha’éi japu ha tekorei. Jahenói ñande ramoĩkuérape tahechakuaa mba’éichapa ñamotenonde ñande rekoha ha ñande remimoĩngue. Ko avatity arapyahu, tovyaite opavavépe ha tosẽ porã opamba’e. Aguyjevéte peneñembyaty ha peiko porã hag̃ua ko’ápe.
— FIN DEL DISCURSO —
Comentario: Este discurso celebra la importancia del maíz en la cultura guaraní, destacando su valor como alimento básico y símbolo cultural. Enfatiza la conexión entre la cosecha del maíz y las tradiciones ancestrales, promoviendo valores comunitarios. Adecuado para festivales de cosecha, ceremonias agrícolas tradicionales o celebraciones comunitarias relacionadas con la producción alimentaria.
Discurso 5: Ñane Retã Arapyahu (Fiesta de la Independencia)
Koára ñañembyaty jaguerohorývo ñane retã arapyahu. Mba’éichapa peiko mayma tapicha oîva ko’ápe. Ko árape ñamomorã ñane retã isãsohague. Ymave guive ñane retã oñeha’ã oiko hag̃ua isãso. Heta tapicha omano araka’e omopu’ã hag̃ua ñane retã. Upévare ko’ágã jaikuaáke ñane retã reko tee. Péicha avei ñaime oñondivepa jaikovévo ko tetãme.
Ko ñane retã oiko heta ary isãsóvo, ha upéva jaikotevẽ ñañangareko hese. Koárape ñamomorã ñande retã ha ñande rekoha tee. Mba’éicha oiko araka’e ñane retã tenondegua, ha mba’éicha ikatúta jaiko porãve koág̃a guive. Ñande retã rembiasakue oguereko heta mba’e iporãva ha ivaíva. Upéva rupi, ñaikotevẽ mba’éichapa jaiko porãve opávave.
Ñande retã kuña ha kuimba’e oiko asýva araka’e ñamoheñói hag̃ua peteĩ tetã marangatu. Ha’ekuéra ojapo va’ekue heta mba’e porã ñanéve g̃uarã. Koára ñanemandu’a va’erã hesekuéra. Heta oñorairõ araka’e ha ogueraha yvatévo ñande retã ha ñande rekoha. Upéicha avei ñañeha’ã koág̃a jaikuaa porã hag̃ua mba’éichapa ñamoheñói peteĩ tetã iporãvéva.
Ñane retã arapyahúpe ñanemanduva’erã maymáva rehe. Heta tapicha kuéra he’i araka’e “Ñane retã rehe jaiko va’erã ha ñamano va’erã”. Upéva rupi añónte ikatúne ñamoheñói peteĩ tetã iporãvéva. Mitã ha mitãrusu oikuaa va’erã mba’éichapa oiko araka’e. Tekove pya’e oúvo, oiko porãve va’erã ha sa’ive mba’e vaípe g̃uarã.
Ñane ramoĩ ha’e kuéra oñeha’ã araka’e oñemoinge hag̃ua guarani ñe’ẽ ñane retãme. Upéva rupi ñañeha’ã koág̃a ani hag̃ua okañy ñande ñe’ẽ tee. Mitã, mitãrusu, tyke’yra ha tyke kuéra, tapia kuéra, taityra kuéra oñeha’ã va’erã oikuaauka porãve ñande reko. Kóicha ñaime va’erã oñondivepa, ñaĩ hag̃ua jaikóvo ha ñañangarekóvo ñande retã rehe.
Ñane retã renda marangatu kuéra ha’e ñande jeguerovia. Ñande rekoha ipyahúva ñamoheñói va’erã. Koára ha ára jaikuaáke mamo gotyópa jahata. Koára ñamomorã jaiko hag̃ua peteĩ tenda iporãvévape, ñande retã oguerekóva tembiapoukapy avei. Upéva rupive ñaikotevẽ oñondive ñañeha’ã jaiko porãve hag̃ua.
Ñande retã rembiapo porã ha’e ñande jeguerovia iporãva. Ñandejehegui jajapo va’erã porã oñondive. Koára ha ára jaikuaáke mba’éichapa jaguereko vy’a ha mba’éichapa jaiko porã. Ñande jeguerovia ha’e ñande rekoha tee, upéva niko oñorairõ hague tapicha kuéra osẽ porã hag̃ua ñande. Jaikove va’erã oñondive, upéicha ñamoheñói peteĩ tetã iporãva.
Ñañangareko porã va’erã ko ñane retã rehe. Ymave guive ñane retã oguata porã. Koára jajechauka mba’éichapa ñañembyaty javy’a kuaávo. Mayma tapicha omoañete va’erã ñande retã ha ñande rekoha. He’i araka’e peteĩ ñande ramoĩ “Petĩ tetã añoite ko yvy ape ári ñandejupete oĩva koára”. Ñande rekoha teko añeteháicha ñaime oñondivepa jaiko porã hag̃ua.
Umi tapicha kuéra ndoguerekoiva vyrorekoha, upévare, jaikotevẽ jajoguereko porã ha jajoayhu. Ñande retã rupi opa mba’e oikove ha oiko porã. Upéva ha’e ñande rekovete ha ñande reko tee. Jaguerohorývo ñande retã ha ñanemanduva’erã mba’éichapa jaikove ha mba’éicha jaiko porã. Añete niko ñaikove peteĩ retã michĩvape, ha katu iporã guive.
Jahechakuaa koára umi tapicha kuéra omba’apóva ñane retãme. Oporopytyvõva ko’ára peve. Ha jaiko va’erã jeguerohorýpe. Kóva ha’e ñande retã rembiasakue, mba’e porã guarani ava oguerekóva. Mba’e porã avei ñande jeguereko, ñande rekoha, ñande ñe’ẽ ha ñande jeguerohorype. Ñande niko ñaiméramo peteĩ tetã añeteguápe.
Opa jaikóvo ko arapyahúpe, jajapo peteĩ mba’e porã. Jaiko va’erã oñondivepa. Kóva ha’e aravo ñambyatyvo. Jaiko va’erã porã ha tekoporãme. Jareko va’erã avei mba’éichapa ñaime, ha mba’éichapa ñaikoporãta. Jahecha va’erã mba’éichapa ñaikotevẽ oñondivepa. Ñande retã ipyahúvo, ñaime oño pytyvõvo. Péicha ña ñangareko ñande retã rehe.
Mayma tapicha oguerekova’erã jeguerovia ñande rekoháre. Mitã, mitãrusu, jari, tyke’yra ha tyke kuéra, tapia kuéra tojeguereko porã ñane retãme. Tapicha oñeha’ã porã umi mba’e avarekóre, ñamoheñói tetã porã oimeraẽvape g̃uarã. Ñaime oñondivepa peteĩ retã ñamoheñói hag̃ua. Oimeraẽva tapicha oguerekova’erã jeguerovia ñane retã reko rehe.
Ñande retã arapyahúpe ko’ára ñaime va’erã oñondivepa jerokyha. Ñañemopu’ã ha jajerokýta ñane retã arapyahúpe. Ko’ág̃a javy’a meme va’erã. Ñaikotevẽ avei jaikuaa porã ñande retã rembiapo porã. Péicha avei ñamomora ñande retã ha ava kuérape omano va’ekue. Ñañangareko porã va’erã ñande rapicha kuérare, hekoportãva ja jehechakuaáta ko’árape.
Opa mba’e jajapo va’erã porã ñande jupe, ñane retãygua kuérape g̃uarã avei. Peteĩ tetã iporãvéta maymápe g̃uarã. Ko’ãvape jahechauka ñande reko porã ha ñande mborayhu teete. Koára jaikuaáke mba’éichapa ñamoheñói porãve ñande reko. Aguyjevéte peẽme opavavépe koá árape.
— FIN DEL DISCURSO —
Comentario: Este discurso patriótico celebra la independencia de la nación, honrando a quienes lucharon por la libertad y destacando la importancia de preservar la identidad guaraní como parte fundamental de la identidad nacional. Enfatiza los valores de unidad, respeto y trabajo conjunto para construir un mejor futuro. Ideal para celebraciones de independencia nacional, actos cívicos o conmemoraciones patrióticas en comunidades guaraní-hablantes.
Conclusión: Reflexiones finales
Los discursos en guaraní representan mucho más que palabras ordenadas. Son la expresión viva de una cultura milenaria que conecta generaciones y mantiene viva la identidad de un pueblo. Cada frase transmite valores ancestrales y fortalece los lazos comunitarios.
El uso del guaraní en contextos formales como estos discursos demuestra la vigencia de esta lengua originaria. Los ejemplos presentados pueden adaptarse a diferentes contextos sociales y culturales, manteniendo siempre el respeto por las tradiciones y la riqueza expresiva del idioma.